Na koncerte Depeche Mode tu v Toronte som uz bol par rokov dozadu, to bola vtedy celosvetova koncertna snura na propagaciu albumu Exciter. Vtedy ma koncert az tak moc neohuril, ale bola dobra atmosfera, to musim uznat… Neskor sa Depeche Mode vyjadril, ze tento ich koncert v Toronte zachranil reputaciu Kanady, lebo na ich vystupeni v Montreale sa ludia ani nezdvihli zo sedaciek. Tak ci onak, hudobne, aspon pre mna, nic moc. Vtedy som problem videl skor v Exciter ako albume, ktory som si dodnes nedokazal nejak moc oblubit a v zlom ozvuceni.
Tentokrat prisiel Depeche Mode z koncertnou snurou nazvanou ‘Touring The Angel a s cdckom ‘Playing the Angel’. V Kanade mali len jednu zastavku v Toronte pokial viem.
Koncert sa odohral v uplne vypredanej Air Canada Centre hale. Pocitam tak 20-25 tisic divakov.
Zacalo sa tradicne prekapelov, nechytil som ich meno a nijak ma nezaujali. Nedokazal som chytit ani jedno slovo z toho co spievali, ani nie tak koli akustike ako koli ich verbalnemu prejavu. Skupina tiez nemala nic spolocne s elektronickou pop music ale Torontsky koncert bol ich poslednym ako Depeche Mode predkapela, tak si poslednu pesnicku odspievali spolu z Martinom Gore z Depeche Mode, co bol asi ich najlepsi prejav.
Depeche Mode zacal hrat asi hodinu a pol po planovanom zacati koncertu a vysli na scenu skutocne stastny a prekvapeny preplnenou halov. Aspon sa zdalo, lebo sa do konca koncertu neprestali usmievat.
Show bola dobre premyslena, a choreograficky na urovni. Premietane video a doplnujuce premietane texty perfektne synchronizovane zo spevom a hudbou. Pocas koncertu bolo vela krat vidiet ako sa Dave Gahan a Martin Gore komplimentuju a nebolo vidno tak velky rozdiel medzi tymito dvoma hlavami kapely ako byva normalne zvykom.
DM otvorili koncer ich momentalnym singlom “A pain that I am used to”, ktory je tiez prvou pesnickou albumu. Neskor predstavili “John the revelator”, “Suffer well” a uplne super prevedenu “Precious” verziu z platne ‘Playing The Angel’. Specialne tato piesen mi najviac sedela s ich starsim stylom.
Neskor sa DM vratili trosku spat v case a zahrali ich najoblubenejsie piesne “Enjoy the silence” and “Personal Jesus”. Tiez sa mi velmi pacila akusticka verzia piesne “Shake the disease” odspievana Martinom Gore.
“Home” bola dalsia piesen, ktore bola prerobena z povodnej verzie a “Everything counts” mi zase pripomenula legendarny duch alba “101”.
Na zaver musim podotknut, ze tento koncert hodnotim ako jedno z ich lepsich vystupeni a tiez to, ze po uspechu, ktory zozali v Toronte, DM oznamil dalsi planovany koncert neskor tento rok.
Vsetky “zostavajuce” stare kapely od Tears for Fears az po The Human League sa momentalne na Depeche Mode, ktory je bezpochyby najlepsi v elektornickej pop music, jednoducho nechytaju.
Super Koncert.